Základy Záujmového združenie právnických osôb Zachráňme hrady boli položené účastníkmi prvého kontaktného stretnutia záujemcov o hradné ruiny, ktoré sa konalo v lete roku 2001 v Apponyiho poľovníckom múzeu v Oponiciach. Ďaľšie pracovné stretnutia sa konali 10.11.2001 v Uhrovskom Podhradí a 15. 12. 2001 v Martine. Ustanovujúca členská schôdza sa uskutočnila 26.1.2002 v Lietave. Stanovy združenia boli schválené na 1. zasadaní Správnej rady 16.3.2002 v Lednici.
Dňa 6.6.2002 na základe návrhu Miloša Matúšeka, predsedu občianskeho združenia Donjon z Martina, splnomocneného zakladateľmi, rozhodol Krajský úrad v Nitre, odbor všeobecnej vnútornej správy o zápise združenia Zachráňme hrady do registra záujmových združení právnických osôb pod číslom 1/2002. 
Sídlo združenia: Apponyiho poľovnícke múzeum, 956 14 Oponice IČO: 37857401

 

 

Združenie tvorili pri jeho registrácii tieto organizácie:

Činnosť sa začala organizovaním stretnutí za účelom vzájomnej výmeny informácií a skúseností ktoré získali združenia pri záchranných prácach na jednotlivých hradoch. Na internete bol zriadený informačný server, ktorý aktuálne informuje o dianí v jednotlivých združeniach, prináša správy o problematike záchrany hradov zo Slovenska aj zo sveta. V kontakte so štátnou správou vystupujú ako jeden celok, ktorý zastupuje pri rokovaniach poverený člen vedenia. Na regionálnej úrovni si svoje problémy už riešia jednotlivé združenia samostatne, ale pri zložitejších spolupracujú medzi sebou a hľadajú možné východiská. Stretnutia v počiatočnom štádiu mali hlavne formu spoznávaciu, keď všetky združenia sa navzájom navštevovali a prezerali si „svoje“ hrady. Postupne si každé združenie vytýčilo vlastný spôsob a prístup ako začať pracovať. Uskutočnili prvé kontakty s miestnou samosprávou, aby sa dohodli ako získať hrad do krátkodobého alebo dlhodobého prenájmu. Tu sa prejavili schopnosti jednotlivcov pri vyjednávaní s majiteľmi alebo správcami hradov. Nie všetky združenia, ktoré narazili na problémy so štátnou správou mali dostatočnú trpezlivosť pri vyjednávaní. Niektorí neboli schopní ustavične prekonávať prekážky a získali k týmto inštitúciám takú antipatiu, že sa vzdali. Iných znechutilo množstvo nevyhnutnej administratívnej práce. Vydržali len tí, ktorí našli spôsob, pretože osud hradu im nie je ľahostajný. Časom sa postupne vykryštalizovali združenia, ktorým sa podarilo hrad získať do prenájmu a mohli začať pracovať. Tento prvý úspech naštartoval jednotlivé organizácie do urputného boja s náletovou vegetáciou. Hrady predtým ponorené do hustého porastu, začali ukazovať inú tvár. To ocenili hlavne turisti, ktorí objavili nové pohľady na zrúcaniny. Po vyslobodení ruín od vegetácie začalo upratovanie a triedenie popadaných skál. Túto prácu zvládol každý bez väčších problémov ale s nutným fyzickým nasadením. Častými pobytmi na hrade ho začali členovia podrobnejšie spoznávať. Hrad sa stal ich druhým domovom. Pri plánovaní termínov záchranných prác je snaha o koordináciu hlavne veľkých dlhšie trvajúcich akcií, aby sa na jednotlivých brigádach mohlo zúčastniť čo najviac ľudí z jednotlivých združení. Takto pri spoločnej práci sa vytvorili väzby medzi jednotlivcami aj združeniami a výmena praktických skúseností sa deje spontánne a nenásilne. Začala nová etapa činnosti, záchrana a konzervácia murív. Možno povedať, že v tejto oblasti nemal nikto žiadne praktické skúsenosti. Problematiku naštudovali z literatúry a odbornej tlače. Zahasili prvé vápno, urobili prvé malty, do múrov vrátili prvé kamene, zamurovali prvé kaverny. Nie všetko sa hneď na prvýkrát podarilo, niekedy nebola dobrá malta, alebo nie dobre vymurované kaverny. Bolo to treba znova rozobrať a vymurovať. Všetko sa musí pred prvým zásahom do murív vypracovať v projekte záchrany, ktorý podrobne popisuje činnosť na jednotlivých miestach, včítane vytvorenia fotodokumentácie pred a po vykonaní opravy. Projekt prechádza schvaľovacím procesom miestnych alebo krajských pamiatkových úradov. Každé združenie má svojho odborne spôsobilého gestora, ktorý dozerá na správnosť a kvalitu vykonaných prác. 
Štruktúra združení sa časom zmenila, niektoré stratili motiváciu a energiu, niektoré boli dlhodobo nečinné, niektoré majú iný predmet činnosti, nie záchranu. Ale pribudli ďalšie, niektoré aj veľmi skúsené, ale aj úplní nováčikovia, ktorí sú na samom začiatku. Pri vzniku tvorilo Zachráňme hrady 7 združení, dnes ich je 17.